Hoci kyslá kapusta nepatrí k vyslovene jarným jedlám, nezriekajme sa jej liečivých účinkov ani v tomto ročnom období. Konzumujúc ju dva-tri krát do týždňa, udržuje zdravú črevnú flóru, je vynikajúcim posilňovačom imunity, a zbaví nás aj nahromadených toxických látok.
Kyslá kapusta má vysoký obsah vitamínu C, okrem toho je bohatá na vitamíny B1, niacín a karotén. Z minerálnych látok sú to fosfor, vápnik, draslík, horčík a sodík, jej zvláštnosťou je, že obsah kyseliny mliečnej súperí s jogurtom. Kyselina mliečna, okrem toho, že zabraňuje hnitiu potravín, má mnoho priaznivých účinkov aj na ľudský organizmus. Dôraz si zaslúži najmä jej pôsobenie na črevný systém. Baktérie kyseliny mliečnej preukazujú svoj účinok najmä v hrubom čreve, po zápaloch, alebo antibiotických kúrach pomáhajú navrátiť stratenú rovnováhu črevnej flóry, a tak nás chrániť pred mnohými chorobami, ktoré vznikajú z poškodenej črevnej flóry.
V prípade kyslej kapusty musíme spomenúť jej vysoký obsah vlákniny. Bunkovú stenu rastlinných buniek, vlastne celulózu ľudský organizmus nedokáže stráviť, vláknina slúži v čreve vlastne ako čistiaca „kefa“. Pomáha odstrániť v organizme nahromadené toxické látky. Popri tom viaže vodu, a tak konzumácia kyslej kapusty prispieva k pravidelnej stolici dobrej konzistencie, tak znižujúc riziko vytvorenia napr. zlatej žily.
Ak trpíme bronchitídou, jedzme kyslú kapustu, alebo vypime jej šťavu, pretože nám pomáha sa rýchlejšie zotaviť. Keď máme zapálené ďasná, vyplachujme ich trochu šťavou z kyslej kapusty, ale aj začervenanie kože vieme odstrániť, ak na ňu priložíme obklady zo šťavy kyslej kapusty. Popri tom kapusta urýchľuje liečenie dvanástnika a žalúdočného vredu a chráni sliznicu.
Kyslá kapusta nie je neznáma ani v kruhu tých, ktorí chcú schudnúť, veď 100 gramov obsahuje iba 20 kalórií. Možno ju ľahko, a pestrým spôsobom začleniť do jedálnička, veď ju môžeme variť, nakladať, pariť, používať do polievky, do šalátu, ale aj v surovom stave je vynikajúcim elementom pestrej stravy.