Prírodné a chemicky vyrobené konzervačné látky sa používajú rovnako na zabránenie alebo aspoň spomalenie procesu kazenia sa, ktorý sa v potravinách nevyhnutne spúšťa po určitom čase. Týmto si potravinársky priemysel zabezpečí, že produkty zostávajú dlho predajné.
Aj keď kazenie potravín môžu spôsobovať aj fyzikálne príčiny – napríklad, keď sa ovocie udrie –, prevažne je to výsledok chemických procesov. Pre mnohých zákazníkov znamenajú konzervačné látky záruku, že vybraná potravina sa môže pokojne konzumovať. Práve preto potravinársky priemysel, s cieľom dosiahnuť čo najdlhšiu lehotu spotreby, používa väčšinou viac druhov konzervantov. Stretávame sa s nimi v pečive, omáčkach, dresingoch, osviežujúcich nápojoch, konzervách, v sušenej zelenine a ovocí, v mäse a vo výrobkoch z rybieho mäsa. Väčšina z nich sú syntetické chemikálie, ale sú medzi nimi aj také pridané látky, ktoré prirodzeným spôsobom extrahujú z fermentovaných potravín. Z týchto je najčastejšia kyselina benzoová, propionová a nizín.
Antibakteriálne konzervanty znižujú rozmnožovanie baktérií alebo mu zabraňujú a tak zachovávajú stav potravín.
Pridané látky, ktoré mali slúžiť na iný cieľ, ale sú účinné aj ako konzervačné látky.
Priemyselne vyrobené antioxidanty, ktoré predlžujú životnosť potravín tým, že zabraňujú oxidačným procesom, ktoré zapríčiňujú kazenie potravín, napríklad potuchnutie alebo zmenu farby.
Výrobcovia sú povinní označiť konzervačné látky kódom medzi E200 a E299. Oboznámme sa so skupinami týchto látok:
BENZOÁTY: E 210-219
SULFIDY: E 220-229
FENOLY a FORMIÁTY: E 230-239
NITRÁTY
ACETÁTY
LAKTÁTY
PROPIONÁTY
Môžeme pokojne vyhlásiť, že čím je potravina trvanlivejšia, tým je v nej viac takých látok, ktoré náš organizmus vôbec nepotrebuje. Môžeme znížiť príjem konzervačných látok, ak si naše jedlo pripravíme doma z kontrolovaných surovín, prípadne z času na čas nezabudnime na očistnú a detoxikačnú kúru. Sledujme signály svojho tela: alergické reakcie, častá žihľavka, únava alebo práve reflux môžu poukazovať na nahromadenie jedovatých látok.