Nedôverujte konzervantom
Prírodné a chemicky vyrobené konzervačné látky sa používajú rovnako na zabránenie alebo aspoň spomalenie procesu kazenia sa, ktorý sa v potravinách nevyhnutne spúšťa po určitom čase. Týmto si potravinársky priemysel zabezpečí, že produkty zostávajú dlho predajné.
Aj keď kazenie potravín môžu spôsobovať aj fyzikálne príčiny – napríklad, keď sa ovocie udrie –, prevažne je to výsledok chemických procesov. Pre mnohých zákazníkov znamenajú konzervačné látky záruku, že vybraná potravina sa môže pokojne konzumovať. Práve preto potravinársky priemysel, s cieľom dosiahnuť čo najdlhšiu lehotu spotreby, používa väčšinou viac druhov konzervantov. Stretávame sa s nimi v pečive, omáčkach, dresingoch, osviežujúcich nápojoch, konzervách, v sušenej zelenine a ovocí, v mäse a vo výrobkoch z rybieho mäsa. Väčšina z nich sú syntetické chemikálie, ale sú medzi nimi aj také pridané látky, ktoré prirodzeným spôsobom extrahujú z fermentovaných potravín. Z týchto je najčastejšia kyselina benzoová, propionová a nizín.
Typy konzervantov
-
Antibakteriálne konzervanty znižujú rozmnožovanie baktérií alebo mu zabraňujú a tak zachovávajú stav potravín.
-
Pridané látky, ktoré mali slúžiť na iný cieľ, ale sú účinné aj ako konzervačné látky.
-
Priemyselne vyrobené antioxidanty, ktoré predlžujú životnosť potravín tým, že zabraňujú oxidačným procesom, ktoré zapríčiňujú kazenie potravín, napríklad potuchnutie alebo zmenu farby.
É-čka
Výrobcovia sú povinní označiť konzervačné látky kódom medzi E200 a E299. Oboznámme sa so skupinami týchto látok:
- SORBÁTY: E 200-209
-
BENZOÁTY: E 210-219
-
SULFIDY: E 220-229
-
FENOLY a FORMIÁTY: E 230-239
-
NITRÁTY
-
ACETÁTY
-
LAKTÁTY
-
PROPIONÁTY
Môžeme pokojne vyhlásiť, že čím je potravina trvanlivejšia, tým je v nej viac takých látok, ktoré náš organizmus vôbec nepotrebuje. Môžeme znížiť príjem konzervačných látok, ak si naše jedlo pripravíme doma z kontrolovaných surovín, prípadne z času na čas nezabudnime na očistnú a detoxikačnú kúru. Sledujme signály svojho tela: alergické reakcie, častá žihľavka, únava alebo práve reflux môžu poukazovať na nahromadenie jedovatých látok.
