Symboly Veľkej noci ako slávnostné pochúťky.
Jedným z najvýznamnejších sviatkov kresťanstva je Veľká noc, ku ktorej sa viaže početné množstvo ľudových zvykov, tradícií a povier. Pozrime sa do okolitého sveta, ako oslavujú Veľkú noc iné krajiny a aké jedlá sa počas tohto sviatku dostávajú na sviatočné stoly iných národov.
Veľká noc je zároveň slávnostným privítaním jari. V tomto období sa prebúdza príroda, čo vo veľkej miere určuje aj charakteristiku ľudových zvykov a tradícií viažucich sa k tomuto sviatku. Hoci sú tradície v každej krajine iné, chutné a čerstvé jedlá sú súčasťou každého prestretého stola.
V Čechách medovníky, na Slovensku torta
Pečú sa medovníky, dievčatá maľujú vajíčka a deti chodia z domu do domu recitujúc rôzne básničky, za ktoré dostávajú vajíčka a „drobné“. Samozrejme nemôže chýbať tradičná oblievačka, chlapci polievajú dievčatá vodou z vedier, okrem toho ich tiež vyšibú prútikmi z čerstvého prútia. Na ručne pletené korbáče sa viažu mašle, ktoré dostali chlapci od dievčat. Kysnuté koláče a veľkonočná torta (môže byť okrúhla ale aj v tvare barančeka) sú typické hlavne pre východnú časť Slovenska.
Sladký nemecký baranček
Na Zelený štvrtok sa dostávajú na stoly rôzne zelené jedlá, v prvomrade zelenina, v piatok sú to povinne ryby. V sobotu sa začne varenie, pečenie, pripravuje sa typická pletenka, Hefezopf, pečená jahňacina a koláč tvaru barančeka s názvom Ostermann. Všetky tieto jedlá sa následne konzumujú v rámci nedeľného obeda. Deti v nedeľu hľadajú vajíčka, do ktorých sú ukryté rôzne sladkosti alebo hračky. V určitých oblastiach odievajú aj studne do podoby vajíčka alebo ich zdobia kvetinovou výzdobou, inde sa venujú tradičnej veľkonočnej jazde na koni, kým v severnej časti krajiny zapaľujú veľkonočný oheň.
Francúzske deti dostávajú vajíčka aj od zvonov
Vo Francúzsku dostávajú deti okrem vajíčok aj čokoládových zajačikov, dokonca aj čokoládové zvončeky – samozrejme len vtedy, ak nájdu tieto skryté dobrôtky. Zvonček zohráva v tomto prípade ďalšiu dôležitú úlohu: v Nemecku sa hovorí, že vajíčka okrem zajačika (toto je skôr nemeckou tradíciou) nosia aj zvončeky. Čo sa týka veľkonočného menu, jeho najdôležitejšou súčasťou sú vajcia pripravované na rôzne spôsoby, resp. marinované a korenisté ragú z jahňaciny alebo pečená jahňacina, ako aj šunka ochutená bielym vínom, estragónom, bobkovými listami a petržlenom. Nechýbajú ani sladkosti, radi pečú zákusky v tvare barančeka.
Na stoloch Poliakov nesmie chýbať veľkonočná polievka
Popri nepostrádateľnej šunke a vajíčku (ktoré sú s obľubou plnené rôznymi dobrôtkami), chlebe sa považuje v Poľsku za najdôležitejšie veľkonočné jedlo polievka, predovšetkým kyslastá polievka zvaná Žurek pripravená z kvasenej jačmennej múky resp. cviklová polievka. Nemôžu chýbať ani sladkosti, spomedzi zákuskov je najpopulárnejšia bábovková Babka a piškótové cesto s orechmi, hrozienkami a mandľami zvané Mazurek. Deti sa však najviac tešia na darčeky, ktoré si môžu pohľadať po raňajkách.
Taliani jedia „holuby“
Ak sa jedná o zákusok, v Taliansku jednoznačne vedie jedinečná sladkosť pripravovaná jedine na Veľkú noc s názvom Colomba. Podobá sa biskupskému chlebíčku, jeho cesto je obohatené sušeným ovocím, semienkami prípadne sa doňho pridá plnka, zvonku sa poleje cukrovou polevou alebo čokoládou. Obľúbené je aj abbacchio, ktoré je jedinečné tým, že sa pripravuje výhradne z jahniatok starých maximálne 30 dní, ktoré boli kŕmené materinským mliekom. Ochutí sa rozmarínom, artičokami a podáva sa s rôznou zeleninou. Zajačik síce v Taliansku nechodí, deti však nezostávajú bez darčekov: na Veľkonočný pondelok totiž vzrušene pátrajú po čokoládových vajíčkach a iných prekvapeniach.
Prečo práve vajcia?
Vajcia sú jednými z najstarších symbolov plodnosti, ktoré sa viažu k jari, nakoľko prevažná väčšina vtákov hniezdi práve v tomto období. Koľko vtákov, toľko druhov, farieb a vzorov vajíčok: farbenie veľkonočných vajíčok pravdepodobne vychádza práve z tohto faktu. Tradícia darovania vajíčok, ktorou oslavovali koniec zimy bola typická pre početné národy (Grékov, Peržanov, Číňanov). U kresťanov symbolizuje vajíčko znovuzrodenie Krista. V rannom stredoveku pokrývali „boháči“ varené vajcia, ktoré potom konzumovali tenkými doštičkami zlata, drahými kameňmi, chudobnejší občania farbili darované vajcia listami rastlín a lupienkami kvetov.
Kladie ich zajac?
Nie náhodou sa stal práve zajac jedným zo symbolov plodnosti, ktorý sa spája s jarným obdobím: začína totiž „hniezdiť“ hneď na začiatku jari a množí sa nezastaviteľnou rýchlosťou. Čo má vlastne zajac dočinenia s Veľkou nocou? Podľa legendy ho vymenoval za symbol zmŕtvychvstania Sv. Ambróz, pretože zajac zmení na začiatku každej jari farbu svojej srsti a je schopný znovuzrodenia. Časom sa vajíčka a zajac prepojili až tak, že každý prijal možnosť, že: Veľkonočné vajíčka nosí zajac.
Nevinný baránok
Symbol veľkonočného baránka či jahniatka sa priamo spája s hebrejskou kultúrou: veriaci si každoročne pripomínali oslobodenie od Egypta konzumáciou jahňacieho mäsa. V starších obdobiach bolo jahniatko symbolom milosti, bezpodmienečnej poslušnosti a pokornosti. Nie nadarmo sa ešte aj v súčasnosti používa slovné spojenie „posvätný baránok“. V kresťanskom čítaní bol baránok ukrižovaný a vzkriesený, stal sa symbolom Krista. Takto sa stal jedným z tradičných veľkonočných symbolov. Od ranného stredoveku až po súčasnosť je pečená jahňacina „oficiálnym“ veľkonočným nedeľným obedom pápežov.
