Ak sa spomenie slovo aníz, väčšinou nás napadne sladká, medová, korenistá vôňa zákuskov, a tiež cukríky proti bolesti v hrdle a pelendrekov. Ale aníz popri svojich kulinárskych hodnotách disponuje aj rovnako dôležitými liečivými účinkami.
Vedome ho používali starovekí Egypťania, Gréci aj Rimania, preto môžeme s čistým svedomím vyhlásiť, že aníz - Pimpinella anisum- je naša najstaršia pestovaná korenina. Silný odvar odporúčalo ľudové liečiteľstvo na zmiernenie kašľa, v Egypte ho používali ako korenie, aj ako základ parfumov. Rimania podávali sladkosti alebo nápoje zdobené anízovými semiačkami, aby nimi po jedle týmto spôsobom podporili trávenie.
Mnohí si myslia, že liečivá sila anízu sa skrýva v jeho semiačkach, v skutočnosti sú zeleno – žlté plody, ktoré sú považované za semiačka, drobnými plodmi rastliny. Čím sú zrelšie, tým sú tmavšie, svoje blahodarné účinky nestrácajú ani po vysušení. Aníz, ktorý sa používa na liečebné účely, pozostáva z 9,5 percent vody, 17,7 percent bielkovín, 14,6 percent rastlinnej vlákniny, 15,9 percent rastlinných tukov, okrem toho vo väčšej miere obsahuje aj uhľohydráty. Medzi jeho minerálnymi látkami zohráva dôležitú úlohu vápnik, draslík, sodík, fosfor, železo, horčík, selén, mangán, meď a zinok.
Aj obsah vitamínov anízu je značný: je bohatý na vitamín A, B1, B2, B3, B5 a B6, vitamín C a kyselinu listovú. Za svoje antioxidačné účinky vďačí predovšetkým svojim flavonoidom.
Aníz obsahuje mnoho špeciálnych likérov a alkoholických nápojov. Spomedzi nich je najznámejší grécky národný nápoj ouzo, a tiež francúzsky absint.