Konzumácia mliečnych výrobkov │ Na čo všetko je mlieko dobré?
Môže súvisieť konzumácia mliečnych výrobkov so znížením rizika vzniku srdcových ochorení? Podľa jedného medzinárodného výskumu áno.
Konzumácia mliečnych výrobkov ( 3x denne) súvisela s kardio - vaskulárnymi ochoreniami a s nižším pomerom úmrtia oproti tým, ktorí konzumovali podstatne menej mliečnych výrobkov. Táto informácia bola zverejnená v štúdii, publikovanej v britskom lekárskom časopise The Lancet. Naozaj majú taký vplyv mlieko a mliečne výrobky na zdravie?
Podľa veľkolepého výskumu, v ktorom boli spracované údaje 130 tisíc respondentov z 21 krajín, zaznamenali pokles pomeru úmrtnosti v okruhu ľudí so srdcovým ochorením, ktorí konzumovali 3x denne plnotučné mlieko, alebo z neho pripravené produkty, oproti tej skupine ľudí, ktorí konzumovali o polovicu menej mliečnych výrobkov.
Protirečenia existujú
Zverejnené výsledky sa zhodujú so závermi skorších výskumov a klinických testov, avšak nezhodujú sa v odporúčaní stravy. Tieto výskumy odporúčali totiž v záujme prevencie kardio - vaskulárnych ochorení, konzumáciu 2 - 4 porcie mliečnych výrobkov s nízkym, alebo žiadnym obsahom tuku - možno sa dočítať na vedeckom portáli Medicalxpress.com.
Kardio - vaskulárne ochorenia sú celosvetovo na prvom mieste, ako príčina úmrtia. Podľa autorov štúdie nie je nutné odhovárať ľudí od konzumácie mliečnych výrobkov, skôr naopak. Mali by sa podporiť, aby konzumovali tieto čo najviac, obzvlášť v ekonomicky priemerne vyspelých a chudobných krajinách, kde je podľa údajov spotreba mlieka skutočne nízka.
Najvyššia konzumácia mliečnych výrobkov je v severnej Amerike a v Európe
Vo výskume analyzovali údaje 136 384 ľudí vo veku medzi 25 - 70 rokov. Stravovacie návyky týchto ľudí boli zaznamenané do dotazníkov, a ďalších 9,1 roka boli sledované. Počas tohto obdobia zomrelo 6 796 respondentov, a 5 855 respondentom boli diagnostikované vážne kardio - vaskulárne ochorenia.
Jedna dávka mliečnych výrobkov zodpovedá jednému poháru mlieka (244 gramov), jednému kelímku jogurtu (244 gramov), jednému 15 gramovému plátku syra, alebo jednej čajovej lyžičke masla.
Najviac mliečnych výrobkov - viac ako denné množstvo 4 dávok - 368 gramov, konzumujú v severnej Amerike a v Európe, a najmenej - o niečo menej ako jedna denná dávka - konzumujú v južnej Ázii, v Číne a v Afrike.
Účastníkov rozdelili do štyroch skupín. V prvej skupine boli tí, ktorí nekonzumovali mliečne výrobky (28 674 ľudí), v druhej tí, ktorí konzumovali menej, ako jedna dávka (55 651 ľudí), v tretej tí, ktorí konzumovali denne 1 - 2 dávky (24 432 ľudí), a vo štvrtej tí, ktorí konzumovali denne viac ako dve dávky (27 636 ľudí).
Bezmliečna strava je nezdravá
Oproti skupine tých, ktorí nekonzumovali mliečne výrobky vôbec, bol v skupine s konzumáciou v priemere 2,9 dávok denne pomer úmrtia (3,4 % : 5,6 %), ako aj úmrtia vplyvom kardio - vaskulárnych ochorení (0,9 % : 1,6 %) nižší, ale zriedkavý bol aj výskyt kardio - vaskulárnych ochorení a ochorenia stroke.
V prípade konzumácie jednej a viac dávok mlieka, alebo jogurtu denne bola nižšia úmrtnosť, ako aj úmrtnosť vplyvom kardio - vaskulárnych ochorení a výskyt srdcových ochorení, v porovnaní s údajmi bezmliečnych konzumentov. Konzumácia masla a syrov nebol zaznamenaný výrazný rozdiel.
U tých, ktorí konzumovali mliečne výrobky s vysokým obsahom tukov ( priemere 2,9 dávky), bola nižšia úmrtnosť, ako aj úmrtnosť vplyvom kardio - vaskulárnych ochorení, ako u tých, ktorí konzumovali denne menej ako polovicu dávky mliečnych výrobkov.
Podľa vedcov je potrebný ďalší výskum, ktorý vyšetrí súvislosti a ich príčiny. Konzumáciu mliečnych výrobkov s nízkym, alebo žiadnym obsahom tuku doporučujú, pretože spomedzi nasýtených tukov LDL cholesterol zvyšuje riziko vzniku kardio - vaskulárnych ochorení.
Podľa dôkazov to však vyzerá tak, že väčšina mastných tukov je predsalen zdravá, a mliečne výrobky obsahujú aj iné prospešné zlúčeniny, ako napríklad aminokyseliny, nenasýtené tuky, vitamíny K1 a K2, vápnik, horčík, draslík.
S vyššie uvedenými tvrdeniami hlboko nesúhlasí Dr. T. Colin Campbell, ktorý vo svojej knihe Čínska štúdia (The China Study) zdôraznil, nakoľko považuje za škodlivú konzumáciu stravy živočíšneho pôvodu, okrem iného aj mliečnych výrobkov. Campbell, opierajúc sa o rôzne prepojené obsiahle výskumy, tvrdí, že živiny rastlinného pôvodu sú omnoho zdravšie a pomáhajú aj pri udržaní duševnej sviežosti v starobe.
