Rastlinná strava môže pomôcť proti klimatickým zmenám
Podľa odborníkov OSN by rastlinná strava, jej zavedenie a nasledovanie, mohla prispieť v boji proti klimatickým zmenám a môže tiež znížiť produkciu plynov, ktoré spôsobujú skleníkový efekt, a ktoré sú zodpovedné aj za zvyšovanie priemernej teploty a hladiny morí.
Podľa vyhlásenia OSN, ktoré bolo vydané v súvislosti s používaním zeme a klimatických zmien, vysoká konzumácia mäsa a mliečnych produktov zvyšuje globálne otepľovanie. Plyny, ktoré sa produkujú následkom chovu zvierat, sú jednou z hlavných príčin tohto stavu, takže je potrebné zmeniť svoje stravovacie návyky, pokiaľ chceme zachrániť našu planétu. Rastlinná strava môže byť jedným z riešení.
Cieľom vedcov nie je to, aby sa každý občan dal na vegetariánstvo, alebo vegánsky spôsob života. Skôr ide o to, že v prípade zníženej konzumácie mäsa by bolo možné pripraviť viacej druhov jedál, zatiaľ čo by bola potreba poľnohospodárskej pôdy nižšia.
Podľa dokumentu, ktorý pripravilo 107 vedcov Medzivládneho panelu zaoberajúceho sa zmenou klímy (IPCC), podporovaného OSN, účinnejšie využitie pôdy by prinieslo nižšiu produkciu oxidu uhličitého. Hlásenie vyzýva k radikálnemu kroku v záujme zastavenia poškodzovania pôdy a dezertifikácie (proces degradácie územia na púštnu oblasť) - obidva procesy prispievajú ku klimatickým zmenám.
“Nepresviedčame ľudí, aby prestali jesť mäso. V niektorých oblastiach ani inú možnosť nemajú. Je však zrejmé, že na západe je konzumácia mäsa vysoká” - uviedol profesor Pete Smits, vedec University Aberdeen v oblasti životného prostredia.
Aká je spojitosť medzi klimatickými zmenami a potravinami?
Klimatické zmeny znamenajú isté nebezpečenstvo, čo za zásobovania potravinami týka. Narastajúce teploty, zvýšená prehánková a búrková činnosť a veľké výkyvy v počasí majú vplyv na rastliny a chov zvierat.
Produkcia a výroba potravín zároveň prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Poľnohospodárstvo - spolu s lesným hospodárstvom - sa podieľajú na produkcii plynov skleníkového efektu približne z jednej štvrtiny. Chov zvierat rovnako prispieva ku globálnemu otepľovaniu pomocou zvieratami produkovaného metánu, a ničením lesov vzniká čoraz viac pastvín. 
Vplyv produkcie mäsa na životné prostredie je dôležité pre mnohých vegánov a vegetariánov. Skupina #NoBeef, vykonávajúca svoju činnosť v Spojenom Kráľovstve (Veľká Británia), lobuje za to, aby bolo hovädzie a baranie (jahňacie) mäso vylúčené z menu poslucháčov.
V spojených štátoch pripravujú vegánske hamburgery z náhrad mäsa na rastlinnej báze, o ktorých tvrdia, že za svoju chuť vďačia tzv. heme zlúčenine, bohatej na železo.
Avšak na niektorých miesta Zeme (napr. Čína) sa konzumácia hovädzieho mäsa zvyšuje. I napriek tomu však čínska vláda robí kroky pre uprednostňovanie klasickej pôvodnej stravy.
Je možné zmierniť plytvanie potravinami?
Autori štúdie podporujú zastavenie plytvania potravinami. Potraviny, určené do odpadu je možné použiť ako súčasť krmiva pre zvieratá, alebo v danom prípade je možné ich ponúknuť dobročinným organizáciám, pre nasýtenie osôb v núdzi.
Jedna organizácia - Partage - ktorá funguje vo Švajčiarsku, zbiera vyhodené, alebo nepredajné jedlá, potraviny v obchodoch a rozdáva ich miestnym rodinám v núdzi. Toto napríklad tiež prispieva k zníženiu produkcie oxidu uhličitého následkom produkcie jedál.
Stromy už nepohlcujú oxid uhličitý produkovaný človekom? 
Extra dávka oxidu uhličitého, produkovaného ľuďmi, vyživuje rast lesov - obzvlášť na severnej zemeguli. Toto môže prispieť k zmierneniu klimatických zmien, avšak všetko sa zakladá na rovnováhe faktorov. Podľa odborníkov je účinok na lesy zanedbateľný, pokiaľ sa Zem prehreje.
V skutočnosti, podľa hlásenia, v oblastiach okolo rovníka môžu rastliny vyhynúť vplyvom teplotného stresu.
Dr. Katrin Fleischer z Technickej Univerzity v Mníchove upozorňuje na to, že na niektorých miestach môže aj nedostatok fosforu v pôde zabrániť rastu zelene. Fosfor je kľúčovou zložkou pri raste a vývine rastlín. Ako uvádza: “Môže to znamenať, že dažďové pralesy dosiahli svoje maximum, už nebudú schopné pohltiť viac oxidu uhličitého”.
“ Pokiaľ sa tento scenár potvrdí, klíma na Zemi sa bude zohrievať omnoho rýchlejšie.”
Aká je úloha pôdy?
Pôda, ako súčasť podnebného systému, je občas zanedbávaná. Pritom ide o druhý najväčší zdroj uhlíka, hneď za oceánmi. Rastliny absorbujú oxid uhličitý z ovzdušia a uskladňujú ho v pôde. Ničenie lesov a aj samotné poľnohospodárstvo však poškodzujú túto jej vlastnosť. Rozpadom pôdy sa uhlíd dostane naspäť do ovzdušia vo forme oxidu uhličitého, pričom je ohrozený ďalší vývin rastliny.
Klimatické zmeny pravdepodobne tento proces iba urýchlia. Vysoké teploty môžu pomôcť pri rozklade organických látok v pôde, zvyšujúc tak produkciu plynov, spôsobujúcich skleníkový efekt.
Podľa hlásenia môže zmiernenie poškodenia pôdy, resp. jeho zastavenie, priniesť okamžitý úžitok pre spoločnosť. Lepšie hospodárenie s pôdou môže zlepšiť jej úrodnosť, prispievajúc tak k zmierneniu chudoby a zlepšeniu potravinovej bezpečnosti. Sem možno zaradiť aj kontrolovanú pastvu dobytka a výsadbu stromov.
“Naozaj je jednoznačné, že zem sa poškodzuje vplyvom nadmerného vykorisťovania, a to iba ďalej kazí klimatické zmeny” - uviedol profesor Smith.
“Pôda predstavuje súčasť problému, pokiaľ však budeme rozmýšľať múdro o jej využití, tak môže byť súčasťou riešenia klimatických problémov.”
Podľa vedcov by mali ľudia chrániť prírodné lesy, obzvlášť v tropických oblastiach, a znížiť konzumáciu červeného mäsa, zvýšiť naopak konzumáciu zeleniny. Rovnako je dôležitá je podpora lesného hospodárstva, (v lesnom poraste rastú aj iné rastliny okrem stromov, resp. zároveň s pestovaním lesa sa chovajú aj zvieratá), a tiež úprava rastlinných druhov.
Spomínané riešenie - bioenergiu, spomínanú ako jedno z riešení klimatických zmien, odborníci berú opatrne. Podľa autorov hlásenia IPCC pretransformovanie pôdy na bioenergiu môže obrať jednotlivé krajiny o úrodnú, produktívnu pôdu a pestovanie nevyhnutných rastlín.
Zdroje:
https://www.bbc.com/news/science-environment-49238749
