Prečo je panická porucha nebezpečná? Konajme proti nej!
Náhle prejavujúca sa opakovaná úzkosť, formou záchvatu: toto je panická porucha, ktorá môže mať vážne príznaky, typické na niektoré ochorenia orgánov. Navonok sú identifikované práve tieto a naopak, mnohí ich berú ako obyčajnú histériu. Panická porucha však vôbec nie je “histéria”, naopak, ako už z jej názvu vyplýva, ide o poruchu, skutočné ochorenie.
Nájdu sa vyjadrenia, ktoré tvrdia, že príznaky panickej poruchy, úzkosti, ktorá sa dotýka čoraz širšieho kruhu obyvateľstva, možno liečiť aj liečivými bylinkami. Podľa posledných prieskumov postihuje panická porucha približne 1-4 % populácie. Tento stav úzkosti sa častejšie prejavuje u žien. Je však dôležité, aby sme si záchvat paniky nepomýlili s panickou poruchou. O panickej poruche hovoríme v tom prípade, pokiaľ sú záchvaty čoraz častejšie a intenzívnejšie, a prejavujú sa minimálne raz do mesiaca.
Počas záchvatu paniky v podstate dochádza v organizme k určitým biochemickým zmenám, ktoré “napodobňujú” niektoré konkrétne krízové situácie. Po prvom záchvate paniky by sme mali okamžite navštíviť lekára, pretože takto môžeme s väčšou šancou predísť vzniku samotného ochorenia.
Panická porucha - príznaky
Príznaky záchvatu paniky sú rôzne. O skutočnom záchvate môžeme hovoriť vtedy, pokiaľ sa u pacienta prejavia aspoň štyri z nasledujúcich príznakov: zrýchlené, alebo nepravidelné búšenie srdca, dýchavičnosť, dusenie, bolesti v oblasti hrudníka, nepríjemný pocit v oblasti brucha, hnačka, triaška, silné potenie, neutíchajúce závrate, nutkanie na vracanie, sucho v ústach, triaška - zimnica, smrteľný strach, bolesti hlavy, tŕpnutie končatín.
V zriedkavých prípadoch má pacient strach, že stratí reálne cítenie, desí ho myšlienka, že sa “zblázni”. Po prejavení sa prvých príznakov záchvat dosiahne svoj vrchol približne do desiatich minút, a vo väčšine prípadov sa príznaky zmiernia do 20-30 minút, nakoniec úplne ustanú.
Panická porucha - príčiny
Presná príčina vzniku panickej poruchy nie je známa. Jej vznik môže byť ovplyvnený dedičnými predispozíciami, to znamená určitými genetickými faktormi, rovnako nie je vylúčené, že ochorenie môže spôsobiť vážna psychická trauma, ktorá pacienta postihla, ako napríklad strata blízkej osoby, alebo zamestnania, alebo aj neutíchajúce stresové situácie. Vplyvmi stresu na zdravie organizmu sa podrobnejšie zaoberá Vitalitas magazín.
I napriek tomu, že v dnešných dňoch vedci dospeli k záveru, že vyvolávajúcou príčinou panickej poruchy môžu byť aj zmeny na určitých chromozómoch, v minulosti pripisovali záchvaty paniky už existujúcim ochoreniam. Záchvaty dávali do súvisu s náchylnosťou na samovraždu, s chronickou depresiou, alkoholizmom, či cukrovkou, alebo aj s vysokým krvným tlakom. Nezabúdajme však, že zmena spomínaná zmena na chromozómoch ešte neznamená panickú poruchu, môže znamenať akurát náchylnosť k jej vzniku.
Zamerané na detstvo
Podľa odborníkov zohrávajú dôležitú úlohu pri vzniku panickej poruchy prvé tri roky života dieťaťa, to znamená, že je mimoriadne dôležité aby dieťa toto obdobie prežilo v harmonickom, kľudnom prostredí. Rovnako je dôležité, aby vzťah s rodičmi bol láskyplný, hlavne s matkou.
Problémy môže spôsobiť aj návšteva predškolského zariadenia, alebo školy - dieťa to prežíva ako určitú separáciu, môžu sa u neho prejaviť príznaky podobné panickej poruche, ktoré sú najčastejšie kvalifikované ako “fóbia zo školy”. Podľa prieskumov prežije 37 % populácie záchvat paniky aspoň raz v živote. Napriek tomu trpí panickou poruchou iba malé percento z nich. Na základe týchto prieskumov teda možno skonštatovať, že gén vyvolávajúci náchylnosť je síce dôležitý, avšak na prepuknutie ochorenia se potrebná aj kombinácia iných negatívnych životných situácií.
Proces vlastného generovania
Pokiaľ niekto zažije prvý záchvat paniky vo svojom živote, s veľkou pravdepodobnosťou u neho práve preto vznikne panická porucha. Prečo je to tak? Spomínali sme, že panická porucha vzniká vtedy, keď sa záchvaty paniky opakujú často. To sa však stáva práve pre strach zo záchvatu paniky. Zjednodušene, panická porucha vzniká z dôvodu, že sa niekto bojí panickej poruchy.
V podstate ide o to, že generovaním - vyvolávaním sústavného stresu prispieva samotný pacient k tomu, aby záchvat paniky znova prepukol. Kto máva často záchvaty paniky, je náchylný na to, aby všetky drobné príznaky bral prehnane vážne - napríklad drobná krátkodobá zmena tlkotu srdca, chvíľková triaška, atď. - čím v podstate tieto príznaky sám nevedomky posilňuje.
Poznáme niekoľko druhov panickej poruchy
Hovoríme súhrnne o panickej poruche, avšak samotné ochorenie je dosť širokospektrálne. O čom je reč? Panickú poruchu rozdeľujeme najjednoduchšou metódou na súvisiacu s agorafóbiou a panickú poruchu nezávislú od nej.
Agorafóbia je slovo gréckeho pôvodu, poukazuje na strach, ktorý sa prejaví vtedy, pokiaľ sa pacient vzdiali od domova, alebo od miest, ktoré dôverne pozná. Príznaky sa zosilnia v uzavretých priestoroch, odkiaľ je navonok ťažký únik, a v prípade samoty. Pacient s panickou poruchou, trpiaci agorafóbiou môže dostať záchvat paniky vo výťahu, v dopravných prostriedkoch, ba čo viac, aj v obchode, v divadle, alebo hoci aj v rade na čakanie. Kto trpí panickou poruchou, snaží sa týmto situáciám vyhnúť, čo však nie je zakaždým možné, preto má už dopredu strach, že musí prežiť ďalší záchvat paniky. Toto má za následok, ako sme už uviedli, prepuknutie ďalšieho záchvatu bez toho, že by opustil svoje bezpečné prostredie.
Okrem agorafóbie poznáme aj tzv. sociálnu úzkosť, ktorá sa môže prejaviť pri rôznych spoločenských situáciách, resp. pred nimi. Takými sú napríklad skúšky, vystupovanie pred obecenstvom, preteky. Záchvat paniky môže vyvolať aj strach z niektorých zvierat (pavúky, vtáky, potkany, hady…), z počasia (blesky, hrmenie, búrky…), resp. strach z vody, alebo z výšok. Príčinou záchvatu, tým aj panickej poruchy, môže byť aj odvykanie, či nedostatok návykových látok, medzi ktoré možno zaradiť drogy, niektoré druhy liekov (napr. na spanie, upokojenie), alkohol, ale možno sem zaradiť aj fajčenie.
Diagnostika panickej poruchy
K tomu, aby mohla byť panická porucha správne liečená, potrebujeme presnú diagnózu. Jej podmienkou je, aby si pacient sám priznal prítomnosť záchvatov paniky, aby uznal, že trpí mentálnym problémom. Je to veľmi dôležité z toho dôvodu, že záchvaty paniky v podstate dokonale napodobňujú určité orgánové zmeny, ochorenia, ako napríklad infarkt myokardu. Ako prvé je teda potrebné vylúčiť poruchy orgánov súvisiace s príznakmi, následne sa určí diagnóza, aj pomocou testu. Kombinácia slov panická porucha, test vyvoláva rôzne pocity, nejde však o žiadne lekárske testy, iba o pravdivé zodpovedanie niekoľkých cielených otázok.
Panická porucha - liečba
Včasné rozpoznanie panickej poruchy je rovnako, ako v prípade iných ochorení, veľmi dôležité, pretože čím skôr zakročíme proti nej, tým sú šance na vyliečenie vyššie. Takto je možné predísť aj prepuknutiu druhotných ochorení, ako napríklad depresia, typická pre pacientov trpiacich panickou poruchou.
Panické poruchy je možné liečiť mnohými spôsobmi. Správna terapia je zvolená podľa toho, aké vážne je ochorenie, alebo na ktorý spôsob liečby reaguje pacient najlepšie. Nezaškodí si prisvojiť napríklad určitú kontrolu dýchania, ktorá v akútnych prípadoch môže zmierniť s ochorením súvisiace ťažkosti s dýchaním, a môže pomôcť aj pri regulácii rytmu srdca. Veľmi dokážu pomôcť aj techniky na zmiernenie úzkosti - napr. relaxačné cviky. Tieto značne zmierňujú hladinu stresu.
V závažnejších prípadoch odporučí odborný lekár - psychiater - medikamentóznu liečbu. Často je na pozadí záchvatov nejaký psychický problém, o ktorom pacient ani len netuší. V takýchto prípadoch môže byť psychoterapia veľmi užitočná. Na liečbu pacienta s panickou poruchou existuje niekoľko dynamických metód, ktoré fungujú tak, že odhalia v podvedomí faktory, ktoré sú na pozadí záchvatu paniky, a následne doslova “preprogramujú” myslenie pacianta v súvislosti s nimi. Táto metóda je možno časovo náročnejšia, avšak jej pomocou sa zvyšuje schopnosť pacienta eliminovať stres, pretože jeho pohľad na seba samého nadobudne reálnejšie črty a bude vedieť lepšie zvládať každodenné konfliktné situácie. Dôležité je, aby pacient v každom prípade dôveroval svojmu ošetrujúcemu lekárovi a aktívne s ním spolupracoval, pretože bez toho bude liečba neúplná. Venujme čas terapiám, pretože panickú poruchu možno liečiť s veľkou šancou.
Môžu pomôcť vitamíny
Vynikajúce výsledky možno dosiahnuť zvýšeným príjmom vitamínov B6-, B12- a B9 - píše sa na stránke University Health news, pretože tieto zmierňujú úzkosť a stres. Vitamín B12 môžeme doplniť konzumáciou lososa, hovädzieho a teľacieho mäsa, vajíčok a jogurtov, kým vitamín B6 doplníme príjmom kuracieho a morčacieho mäsa, tuniaka, hovädzej pečene, syra, fazule, špenátu, mrkvy, hnedej ryže a slnečnicových jadierok. Vitamín B9 môžeme doplniť konzumáciou zelenolistej zeleniny, napríklad superpotraviny kučeravý kel, o ktorom si môžeme prečítať zaujímavý článok na stránke DrNatura Supergreens. Podľa University Health News sa doporučuje zaradiť do stravy aj špargľu, petržlen, cviklu, ružičkový kel, avokádo, fazuľu, hovädziu pečeň, lososa a pomarančovú šťavu.
Proti úzkosti môžeme urobiť veľa tým, že sa budeme snažiť udržiavať v organizme správnu hladinu vitamínu C, ktorý prispieva k regulácii stresu - píše Livestrong. Je to preto, lebo z dôvodu nízkeho množstva vitamínu C nadobličky dodávajú do krvného obehu v panickej situácii viac kortizolu, čo vyvoláva silnejší pocit úzkosti a paniky.
Zdroje:
https://lekari.sk/lekarsky-clanok/Panicka-porucha-28.html
https://www.vitalitas-magazin.sk/vnutorne-lekarstvo/stres-aldosteron
https://universityhealthnews.com/daily/stress-anxiety/natural-remedies-for-panic-attacks-backed-by-medical-science/
https://www.livestrong.com/article/457977-vitamins-panic-attacks/
https://www.supergreens.sk/superpotraviny-blog/kuceravy-kel
